Idem si tak v jeden pekný deň zo školy...kedže bývam na tých najvyšších svahoch v celej Europe, už nejakých 15 minút som kračala po tých únavných kopcoch a modlila som sa za ich koniec /prípadne moje presťahovanie/... jediné čo ma hrialo, bolo to pekné vysmiaté slnco a to, že škola už skončila...
Na tom kolosálnom kopci bolo veľa ľudí, ale jeden z nich bol iný....taký, že som si ho hneď všimla...divný, škaredý 20-nik...keď si aj on všimol mňa, otočil sa a pozeral, vlastne skôr na mňa čumel s vypuknutými očami, ktoré vraveli....,,som retardovaný a mám chuť zabiť ťa"...
Keď na mňa začal "hladieť" , najprv som si to nevšímala....šiel pomaly a všetci ho už predbehli iba ja som stála za ním na chodníku....a zrazu sa otočil smerom ku mne a vypučil na mňa tie hrozne uchylácke oči....zastal a pozeral...to mi úlne stačilo na to aby som sa čo najrýchlejšie "presunula " na druhý chodník...lenže ten úchyl /ako som ho nazvala/ si stiahol gate a ..../ako to povedať/.....a svojím "pohlavným orgánom "začal na mňa , povedzme mávať....a robiť s ním veci, ktoré iný robia iba doma, alebo nerobia vôbec.... teraz už aj moje oči boli vypuknuté....jediné čo ma vtedy napadlo povedať mu, bolo ,,Ježiši, si normálny?"...a išla som ďalej , zatiaľ čo on už radšej pokračoval dolu kopcom....
Tesne potom /stále na tých obrých "svahoch"/ som si uvedomila, že to vlasne bolo smiešne...aj to čo urobil on a aj moja "užasná veta", do situácie nevhodná ,ktorú som tam predniesla.... Jediné z čoho som sa ešte teraz nedostala je moja predstava, že by sa mi to stalo v noci, v tme na úple opustenom kopci...
O týždeň /akoby toto všetko nestačilo/ som ho stretla v parku a stále nevedela čo robiť....sedel si na lavičke a ja som mala sto chuti vypichnúť mu tie jeho strašné oči /aj keď teraz ich na mňa nepučil a radšej sa robil, že ma nikdy predtým nevidel/ . Teraz už viem čo som mala urobiť...mala som vyskočiť na fontánu, do stredu parku a povedať ostatným ľudóm v parku posmešným tónom,, ľudia počúvajte.... tento chudák na lavičke je taký nadržaný, že to nevie vydržať a vyhoní si aj na ulici, cez deň a priamo pred vami....takze si dávajte pozor na seba a svoje deti, lebo je možne, že mu uvidia čo by nemuseli...." to sa samozrejme nestane, lebo ja na to nemám dosť kuráže....
Ale zaujímalo by ma čo by ste spravili vy v mojej situácii....v takej trápnej, rýchlej a hlavne nečakanej situacii v akej som bola ja na tom otrasnom kopci.....ak mate nejaký dobrý napad, rada si to prečítam....
Komentáre